Jednodruhové korenie

RÍMSKA RASCA CELÁ (Cuminum cyminumi) Rasca rímska alebo cumin je bylina, ktorá patrí do čeľade zelerovitých (Apiaceae), pochádza z oblasti Mediteránu. Hlavnými dovozcami do Európy sú štáty severnej Afriky a strednej Indie. Veľkým pestovateľom je tiež Mexiko. Používa takmer vo všetkých pokrmoch indickej a mexickej kuchyne. Pridáva sa do zeleninových, strukovinových a ryžových pokrmov, ochutí dusené jedlá aj polievky. Používa sa pri nakladaní zeleniny, údenín a syrov a je vhodná aj do kapusty. Upravuje trávenie a pomáha pri chorobách žlčníka, žalúdka a čriev, zmierňuje silný kašel, má stimulačné a tonizačné účinky.

ROZMARÍN LEKÁRSKY (Rosmarinus officinalic) Rozmarín lekársky je stále zelená trvalka z čeľade hluchavkovitých (Lamiaceae), vysoká až 1,5m. Má modrozelené listy voňajúce po živici a malé, fialovo sfarbené, kvety. Pochádza zo Stredomoria, kde dodnes rastie. V súčasnej dobe sa prevažne pestuje v Španielsku, Francúzsku, Amerike a severnej Afrike. Rozmarín si zachováva svoju vôňu aj po dlhom varení, používa sa na ryby a morské plody, výborne dochutí dusené a pečené jahňacie, králičie a hydinové mäso, hodí sa k dusenej zelenine, zemiakovým pokrmom, ale aj na dochutenie omáčok a štiav k opekanému a grilovanému mäsu. Je súčasťou mnohých koreniacich zmesí (paella, gyros, kebab, barbecue aj.). Užíva sa pri nevoľnostiach, kolikách, kŕčoch a problémoch so žlčníkom. Rozmarín skľudní organizmus a priaznivo pôsobí na krvný obeh. Má dobré insekticídne a dezinfekčné účinky.

ROZMARÍN LEKÁRSKY (Rosmarinus officinalic) Rozmarín lekársky je stále zelená trvalka z čeľade hluchavkovitých (Lamiaceae), vysoká až 1,5m. Má modrozelené listy voňajúce po živici a malé, fialovo sfarbené, kvety. Pochádza zo Stredomoria, kde dodnes rastie. V súčasnej dobe sa prevažne pestuje v Španielsku, Francúzsku, Amerike a severnej Afrike. Rozmarín si zachováva svoju vôňu aj po dlhom varení, používa sa na ryby a morské plody, výborne dochutí dusené a pečené jahňacie, králičie a hydinové mäso, hodí sa k dusenej zelenine, zemiakovým pokrmom, ale aj na dochutenie omáčok a štiav k opekanému a grilovanému mäsu. Je súčasťou mnohých koreniacich zmesí (paella, gyros, kebab, barbecue aj.). Užíva sa pri nevoľnostiach, kolikách, kŕčoch a problémoch so žlčníkom. Rozmarín skľudní organizmus a priaznivo pôsobí na krvný obeh. Má dobré insekticídne a dezinfekčné účinky.

ROZMARÍN LEKÁRSKY (Rosmarinus officinalic) Rozmarín lekársky je stále zelená trvalka z čeľade hluchavkovitých (Lamiaceae), vysoká až 1,5m. Má modrozelené listy voňajúce po živici a malé, fialovo sfarbené, kvety. Pochádza zo Stredomoria, kde dodnes rastie. V súčasnej dobe sa prevažne pestuje v Španielsku, Francúzsku, Amerike a severnej Afrike. Rozmarín si zachováva svoju vôňu aj po dlhom varení, používa sa na ryby a morské plody, výborne dochutí dusené a pečené jahňacie, králičie a hydinové mäso, hodí sa k dusenej zelenine, zemiakovým pokrmom, ale aj na dochutenie omáčok a štiav k opekanému a grilovanému mäsu. Je súčasťou mnohých koreniacich zmesí (paella, gyros, kebab, barbecue aj.). Užíva sa pri nevoľnostiach, kolikách, kŕčoch a problémoch so žlčníkom. Rozmarín skľudní organizmus a priaznivo pôsobí na krvný obeh. Má dobré insekticídne a dezinfekčné účinky.

RUŽOVÉ KORENIE CELÉ (Schinus terebinthifolius) Ružové korenie je plodom brazílskeho stromu z čeľade obličkovcovité (Anacardiaceae). Dorastá do výšky až 7m, má vajcovité lístky a biele kvety, ktoré tvoria visiace klasy. Pochádza z Brazílie, Argentíny a Paraguaja. Ružové korenie je vhodné najmä na ryby, hydinu, ale aj na zverinu, pridáva sa do omáčok, štiav a dresingov. Ružové korenie používajte len v malom množstve.

SATUREJKA (Satureja hortensis) Saturejka je jednoročná bylina dorastajúca do výšky až 50 cm. Má tmavozelené, kopijovité listy združené do párov, ktoré stoja proti sebe. Tvoria kompaktné kríčky s plstnatou stonkou. Kvety sú biele, ružové alebo fialové. Pochádza z východnej oblasti Mediteránu až po Irán. Dnes sa pestuje v celom Stredomorí, strednej Európe, západnej Ázii a Indii, ale aj v južnej Afrike a Severnej Amerike. Saturejka sa hodí na ochutenie mäsových a zeleninových pokrmov, do plniek, pridáva sa do údenin, jahňacieho a králičieho mäsa a zveriny, do štipľavých polievok a omáčok. Je výborná s rybami (úhor, amur, sumec, makrela). Je vhodná do pokrmov zo strukovín a hlúbovin. Pomáha proti plynatosti a črevným katarom, pôsobí ako antiseptikum pri ochorení horných dýchacích ciest.

SATUREJKA (Satureja hortensis) Saturejka je jednoročná bylina dorastajúca do výšky až 50 cm. Má tmavozelené, kopijovité listy združené do párov, ktoré stoja proti sebe. Tvoria kompaktné kríčky s plstnatou stonkou. Kvety sú biele, ružové alebo fialové. Pochádza z východnej oblasti Mediteránu až po Irán. Dnes sa pestuje v celom Stredomorí, strednej Európe, západnej Ázii a Indii, ale aj v južnej Afrike a Severnej Amerike. Saturejka sa hodí na ochutenie mäsových a zeleninových pokrmov, do plniek, pridáva sa do údenin, jahňacieho a králičieho mäsa a zveriny, do štipľavých polievok a omáčok. Je výborná s rybami (úhor, amur, sumec, makrela). Je vhodná do pokrmov zo strukovín a hlúbovin. Pomáha proti plynatosti a črevným katarom, pôsobí ako antiseptikum pri ochorení horných dýchacích ciest.

SEČUÁNSKE KORENIE CELÉ (Zanthoxylum piperitum) Nazýva sa tiež japonské korenie, čínske korenie alebo anízové korenie. Ide o krík z čeľade citrusových a ľutostivých (Rutaceae). Má nepárne sperené listy, ktoré sú husto popretkávané nádržkami so silicou a príjemne voňajú. Pochádza z Ázie, ale niektoré druhy sa vyskytujú aj v Afrike a Amerike. U nás je dostupné sečuánske korenie z Číny a Vietnamu. Využíva sa predovšetkým v ázijskej kuchyni na minútky z kuracieho a bravčového mäsa, hlavne kvôli svojej neštipľavej korenistej chuti. V Číne sa opraženým drveným sečúánskym korením korení zelený čaj. Zvyšuje chuť do jedla, podporuje trávenie a pomáha pri nadúvaní a kŕčoch. Používa sa ako diuretikum a lokálne anestetikum.

SEČUÁNSKE KORENIE MLETÉ (Zanthoxylum piperitum) Nazýva sa tiež japonské korenie, čínske korenie alebo anízové korenie. Ide o krík z čeľade citrusových a ľutostivých (Rutaceae). Má nepárne sperené listy, ktoré sú husto popretkávané nádržkami so silicou a príjemne voňajú. Pochádza z Ázie, ale niektoré druhy sa vyskytujú aj v Afrike a Amerike. U nás je dostupné sečuánske korenie z Číny a Vietnamu. Využíva sa predovšetkým v ázijskej kuchyni na minútky z kuracieho a bravčového mäsa, hlavne kvôli svojej neštipľavej korenistej chuti. V Číne sa opraženým drveným sečúánskym korením korení zelený čaj. Zvyšuje chuť do jedla, podporuje trávenie a pomáha pri nadúvaní a kŕčoch. Používa sa ako diuretikum a lokálne anestetikum.

SENOVKA GRÉCKA (Trigonella foenum-graecum) Senovka je aromatická rastlina z čeľade bôbovitých (Fabaceae), jej pravlasťou je juhovýchodná Európa a západná Ázia. Ide o kríkovitú bylinu, ktorá je vysoká asi 50 cm, s trojpočetnými listami a žltými bôbovitými kvetmi. Jej plodmi sú viacsemenné struky. Krátke opraženie zjemní chuť a vôňu semien, dodá príchuť orechov alebo praženého cukru, na prípravu pasty zo semien je nutné semená najskôr namočiť na niekoľko hodín. Semená sa používajú do indickej nakladanej zeleniny a chutney, do juhoindickej mletej zmesi sambhar a do bengálskej panch phoron. Senovka je vhodná na šošovicu. Používa sa ako čaj alebo kloktadlo pri ochoreniach horných dýchacích ciest, bronchitíde a bolestiach hrdla, upravuje trávenia a obmedzuje potenie.

SENOVKA GRÉCKA MLETÁ (Trigonella foenum-graecum) Senovka je aromatická rastlina z čeľade bôbovitých (Fabaceae), jej pravlasťou je juhovýchodná Európa a západná Ázia. Ide o kríkovitú bylinu, ktorá je vysoká asi 50 cm, s trojpočetnými listami a žltými bôbovitými kvetmi. Jej plodmi sú viacsemenné struky. Krátke opraženie zjemní chuť a vôňu semien, dodá príchuť orechov alebo praženého cukru, na prípravu pasty zo semien je nutné semená najskôr namočiť na niekoľko hodín. Semená sa používajú do indickej nakladanej zeleniny a chutney, do juhoindickej mletej zmesi sambhar a do bengálskej panch phoron. Senovka je vhodná na šošovicu. Používa sa ako čaj alebo kloktadlo pri ochoreniach horných dýchacích ciest, bronchitíde a bolestiach hrdla, upravuje trávenia a obmedzuje potenie.

STÉVIA CUKROVÁ (Stevia rebaudiana) Stévia cukrová, nazývaná tiež stévia sladká, sladká tráva, medové lístky, je bielo kvitnúca svetlomilná tropická rastlina z čeľade astrovité. Pôvodnou oblasťou výskytu sú tropické a subtropické oblasti Južnej a Strednej Ameriky. Je oceňovaná kvôli jej liečivým účinkom a hlavne kvôli vysokej sladivosti. Stévia sa používa predovšetkým ako náhrada cukru, ale vo vyššej koncentrácii môže mať chuť podobnú sladkému drievku. Stévia, ako sladidlo, je menej kalorická ako cukor, neprispieva k tvorbe zubného kazu a je vhodná aj pre diabetikov. V novembri 2011 bola stévia Európskou úniou schválená ako prídavná látka do potravín s označením E 960. Očakávalo sa, že toto rozhodnutie môže mať výrazný dopad na trh s cukrom a sladidlami. Ako prví využívali rastlinu kmene známe ako Guaraní v Paraguaji a Brazílii. Sladili si s ním maté a používali ho tiež v prírodnej medicíne (na pálenie záhy, cukrovku, ako ústnu vodu).