Jednodruhové korenie

KURKUMA (Curcuma longa) Kurkuma je rastlina, ktorá sa pestuje viac ako 2000 rokov. Patrí do čeľade ďumbierovité (Zingiberaceae). Dorastá do výšky 1-2,5m, má veľké široké listy a biele kvety podobné ľalii, žltohnedý podzemok pripomína zázvor. Po zbere sa koreň sparí a následne usuší. Kurkuma, alebo indický šafrán, žltý zázvor, sa používa ako farbivo, je súčasťou mnohých zmesí a tekutých dochucovadiel, je vhodná do pikantných omáčok, ale aj do mäsa alebo zeleniny. Využíva sa aj pri výrobe horčíc a dresingov.

LEVANDUĽA KVET (Levandula angustifolia) Intenzívne aromatická bylina pôvodom z južnej Európy, ktorá patrí do čeľade hluchavkovitých (Lamiaceae). Ide o trvale zelený drevnatý ker, siahajúci do výšky až 80cm, s prekrásnymi fialovo-modrými kvetmi. Využíva sa predovšetkým vo francúzskej kuchyni pri nakladaní syrov, do džemov, ovocných kompótov, čajov, na výrobu bylinných octov, pridáva sa do ryže, šalátov ale aj na jahňacie a králičie mäso. Veľmi známe sú aj levanduľové kúpele.

LIGURČEK (Levisticum officinale) Ligurček je robustná až 2m vysoká rastlina s mohutným koreňovým systémom a laločnatými listami z čeľade zelerovitých (Apiaceae), ktorá pochádza z oblasti Mediteránu. Ide o silne aromatickú rastlinu, ktorá svojou vôňou pripomína zeler. Má bohaté využitie vo svetovej kuchyni, predovšetkým v Nemecku a Francúzsku, používa sa do polievok a omáčok, pri úprave mäsa, na varené zemiaky, do zeleninových šalátov, na pizzu, do cestovín a niektorých čajov. Je súčasťou rôznych bylinných kúpeľov.

LIPOVÝ KVET (Flos tiliae toto)

MAJORÁN DRHNUTÝ (Majorana hortensis) Majorán, rovnako ako mäta, pochádza z čeľade hluchavkovitých (Lamiaceae), má 20-40 cm intenzívne voňajúcu stonku, obvajcovité listy a drobné ružové kvety. Pochádza zo Stredomoria a západnej Ázie. Je neodmysliteľnou surovinou talianskej kuchyne kde sa používa do omáčok, cestovín, na pizzu a pečenú zeleninu. V Grécku sa používa do pokrmov souvlaki, pečených rýb a gréckych šalátov. U nás sa používa na dochutenie zemiakovej a hrachovej polievky, do gulášov a omáčok, tradičných zemiakových placiek, do gazdovských omeliet, strukovín, obilnín. Využíva sa aj v mäsovom priemysle na dochutenie salámy a údenín.

MAJORÁN MLETÝ (Majorana hortensis) Majorán, rovnako ako mäta, pochádza z čeľade hluchavkovitých (Lamiaceae), má 20-40 cm intenzívne voňajúcu stonku, obvajcovité listy a drobné ružové kvety. Pochádza zo Stredomoria a západnej Ázie. Je neodmysliteľnou surovinou talianskej kuchyne kde sa používa do omáčok, cestovín, na pizzu a pečenú zeleninu. V Grécku sa používa do pokrmov souvlaki, pečených rýb a gréckych šalátov. U nás sa používa na dochutenie zemiakovej a hrachovej polievky, do gulášov a omáčok, tradičných zemiakových placiek, do gazdovských omeliet, strukovín, obilnín. Využíva sa aj v mäsovom priemysle na dochutenie salámy a údenín.

Mäta prieporná (Mentha piperita) Mäta prieporná je bylinka z čeľade hluchavkovitých (Lamiaceae), vysoká 0,5 až 1m s plazivým podzemkom a rovnou stonkou. Má kopinaté až vajcovité listy s fialovou žilou a ružové kvety. Táto bylinka sa pestuje takmer po celom svete a je bežne dostupná v lekárňach a hypermarketoch. Mäta sa používa na prípravu nápoja mojito, rôznych bylinkových čajov, na ochutenie štiav a kompótov, ovocných koktejlov, sladkostí, zmrzliny a čokolády, je vhodná aj do paštét, smotanových syrov a pri úprave zemiakov. V Turecku sa mäta pridáva do jogurtov a na jahňacie mäso kebab.

MATEŘÍDOUŠKA (Thymus serpyllum) DÚŠKA MATERINA (Thymus serpyllum) Ide spravidla o silne aromatické nízke kríky alebo trvalé byliny s tenkými vetvami, ktoré vyrastajú z krátkej drevnatej stonky. Stonky sú plazivé, vyčnievajúce alebo priame, sympodiálne alebo monopodiálne vetvené. Vetvy s kvetmi sú rozvetvené až priame, takmer oblé alebo tupo až ostro štvorhranné, rovnomerne ochlplené alebo s hustejším ochlpením na dvoch protiľahlých stranách, prípadne iba na hranách. Hlavný koreň je drevenný a bohato rozvetvený. Na povrchu listov, kalichov, korún a iných nadzemných častí sa nachádzajú siličné žľazy. Listy sú protistojné, krátko stopkaté alebo prisadlé, čiarkovité až okrúhlo-vajcovité, celokrajné alebo zúbkaté, chlpaté alebo plešaté. Dúška materina sa vyskytuje v celej Európe, okrem jej najsevernejšej časti, v Ázii, v severnje Afrike a na Etiópskej vysočine. Chýba na veľkom území Strednej Ázie. Centrum druhového bohatstva je v Stredomorí, obzvlášť na Pyrenejskom poloostrove. V silici dúšky materinej sú prítomné aromatické monoterpény, napríklad tymol, linalool a karvakro. Silica ja sústredená predovšetkým v prisadlých siličných žlazách, ktoré pokrývajú väčšinu nadzemnej časti rastlín. Bolo zistené, že v zložení silíc je veľká vnútrodruhová variabilita, prejavujúca sa aj v rozdielnej vôni rôznych rastlín.

MEDOVKA (Melissa officinalis) Medovka je vytvrvalá, až 1m vysoká, bylina s citrónovou arómou. Patrí do čeľade hluchavkovitých (Lamiaceae). Má rozvetvenú stonku, stopkovité listy a ružovkasté kvety. Pravdepodobne pochádza z oblasti Mediteránu. Pridáva sa do majonéz, šalátov, na ryby, do bravčového a hydinovéo mäsa, do bielych omáčok. Je vhodná aj do sladkých pokrmov, ovocných dezertov, krémov a koláčov. Veľmi obľúbený je medovkový čaj.

MEDVEDÍ CESNAK Medvedí cesnak (cigánsky pór, divoký cesnak, lesný cesnak) vďačí za svoje meno starým Germánom, ktorí verili, že medveď dokáže svoju silu preniesť na niektoré rastliny, ktoré keď človek zje, nadobudne silu zvieraťa. Patrí do čeľade cesnakovitých (Alliaceae). Rastie v lesoch, na vlhkých, tienistých a na humus bohatých lokalitách. Vytvára celistvý porast so silnou cesnakovou arómou. Pochádza zo strednej alebo západnej Ázie. Hodí sa do pokrmov z mäsa a rýb, dusenej alebo grilovanej zeleniny a hríbov, výborne dochucuje polievky a omáčky, do zapečených cestovín a zemiakov, gazdovskej omelety ale aj na varenú či fritovanú prílohu k minútkam.

MEDVEDÍ CESNAK MLETÝ (Allium ursinum) Medvedí cesnak (cigánsky pór, divoký cesnak, lesný cesnak) vďačí za svoje meno starým Germánom, ktorí verili, že medveď dokáže svoju silu preniesť na niektoré rastliny, ktoré keď človek zje, nadobudne silu zvieraťa. Patrí do čeľade cesnakovitých (Alliaceae). Rastie v lesoch, na vlhkých, tienistých a na humus bohatých lokalitách. Vytvára celistvý porast so silnou cesnakovou arómou. Pochádza zo strednej alebo západnej Ázie. Hodí sa do pokrmov z mäsa a rýb, dusenej alebo grilovanej zeleniny a hríbov, výborne dochucuje polievky a omáčky, do zapečených cestovín a zemiakov, gazdovskej omelety ale aj na varenú či fritovanú prílohu k minútkam.

MORSKÁ RIASA CELÁ (Laminaria japonica) Morské riasy sa vo veľkom využívajú vo všetkých vyspelých krajinách a sú neodmysliteľnou súčasťou jedálnička ľudí, ktorí sa zaoberajú zdravým životným štýlom. Obsahujú látky, ktoré nemajú žiadne suchomilné rastliny. Látky, ktoré vyhľadávame v morských rybách, sú bohatšie zastúpené v morských riasach a sú oveľa lepšie stráviteľné. Sú bohaté na vitamíny A, B12, C, jód, železo, vápnik, draslík, fosfor a iné stopové prvky.