Jednodruhové korenie

SENOVKA GRÉCKA MLETÁ (Trigonella foenum-graecum) Senovka je aromatická rastlina z čeľade bôbovitých (Fabaceae), jej pravlasťou je juhovýchodná Európa a západná Ázia. Ide o kríkovitú bylinu, ktorá je vysoká asi 50 cm, s trojpočetnými listami a žltými bôbovitými kvetmi. Jej plodmi sú viacsemenné struky. Krátke opraženie zjemní chuť a vôňu semien, dodá príchuť orechov alebo praženého cukru, na prípravu pasty zo semien je nutné semená najskôr namočiť na niekoľko hodín. Semená sa používajú do indickej nakladanej zeleniny a chutney, do juhoindickej mletej zmesi sambhar a do bengálskej panch phoron. Senovka je vhodná na šošovicu.

STÉVIA CUKROVÁ (Stevia rebaudiana) Stévia cukrová, nazývaná tiež stévia sladká, sladká tráva, medové lístky, je bielo kvitnúca svetlomilná tropická rastlina z čeľade astrovité. Pôvodnou oblasťou výskytu sú tropické a subtropické oblasti Južnej a Strednej Ameriky. Je oceňovaná kvôli jej liečivým účinkom a hlavne kvôli vysokej sladivosti. Stévia sa používa predovšetkým ako náhrada cukru, ale vo vyššej koncentrácii môže mať chuť podobnú sladkému drievku. Stévia, ako sladidlo, je menej kalorická ako cukor, neprispieva k tvorbe zubného kazu a je vhodná aj pre diabetikov. V novembri 2011 bola stévia Európskou úniou schválená ako prídavná látka do potravín s označením E 960. Očakávalo sa, že toto rozhodnutie môže mať výrazný dopad na trh s cukrom a sladidlami. Ako prví využívali rastlinu kmene známe ako Guaraní v Paraguaji a Brazílii.

SUMACH GARBIARSKY - SUMAH (Rhus coriaria) Ide o drevinu z čeľade kešovitých (Anacardiaceae). Nízky strom alebo krík, má nepárne sperené listy zložené z podlhovastých zubatých lístkov, plodom je kôstkovica. Divoko rastúci krík pochádza z oblasti Stredozemného mora. Dnes je hojne rozšírený v Libanone, Turecku a Sýrii. Sumah má mierne kyselú chuť, preto sa používa ako náhrada octu, citrónu alebo tamarindu. Je veľmi obľúbeným korením v libanonskej, sýrskej a tureckej kuchyni. Je vhodný do jogurtových dipov, šalátov, obilnín a ryže, ale aj na kuracie mäso, ryby, kebab a do rôznych vývarov.

ŠAFRAN SIATY (Crocus sativus) Šafran sú sušené stigmy šafranu siateho, ktorý kvitne od septembra do októbra fialovými kvetmi. Behom 6 dní trvania kvitnutia sa stigmy ručne odstrihávajú a neskôr sušia, pričom strácajú 80% svojej hmotnosti. Na 500g šafranového korenia je potrebných 300 000 až 400 000 stigiem. To vysvetľuje prečo je šafran najdrahšie korenie sveta. V kuchyni sa využíva do pokrmov ako paella, rizoto, do rybích polievok, na jahňacie a kuracie mäso. Farbí pečivo, koláče a podobne. Je dobrý s mrkvou, špargľou, hubami, pórom, tekvicou a špenátom.

ŠALVIA LEKÁRSKA (Salvia officinalis) Šalvia je stálezelená bylina z čeľade hluchavkovitých (Lamiaceae). Dorastá až do výšky 80 cm, má šedozelené oválne ľahko ochlpené listy. V júli kvitne svetlomodrými až fialovými kvetmi. Pochádza zo severu Stredomoria. Dnes je rozšírená od strednej Európy až po Malú Áziu. Šalvia pomáha tráviť mastné pokrmy z bravčového mäsa, husí, pečení a kačíc, používa sa do paštét, plniek a marinád, je vhodná k rybám, teľaciemu a jahňaciemu mäsu, do mletého mäsa a klobás. Zo šalvie sa tiež vyrába maslo a ocot.

ŠALVIA LEKÁRSKA (Salvia officinalis) Šalvia je stálezelená bylina z čeľade hluchavkovitých (Lamiaceae). Dorastá až do výšky 80 cm, má šedozelené oválne ľahko ochlpené listy. V júli kvitne svetlomodrými až fialovými kvetmi. Pochádza zo severu Stredomoria. Dnes je rozšírená od strednej Európy až po Malú Áziu. Šalvia pomáha tráviť mastné pokrmy z bravčového mäsa, husí, pečení a kačíc, používa sa do paštét, plniek a marinád, je vhodná k rybám, teľaciemu a jahňaciemu mäsu, do mletého mäsa a klobás. Zo šalvie sa tiež vyrába maslo a ocot.

ŠÍPKA OPLODIE (Cynosbati fructus) Šípka je zbavená semien, oplodie doporučujeme pred prípravou zveriny namočiť na 1-2 hodiny. Používa sa na prípravu odvarov a čajov.

ŠKORICA CELÁ 8 mm (Cinnamomum cassia) Ku komerčne najvýznamnejším druhom škoricovníkov patria dva druhy. Škoricovník čínsky (Cinnamomum cassia), kde sa kôra získava z vetiev starších stromov. Je menej aromatická a tmavšie sfarbená. Ďalším druhom je škoricovník ceylonský (Cinnamomum verum), ktorý pochádza z Indie. V tomto prípade sa kôra získava z trojročných výhonkov. Oba druhy sú tropické dreviny z čeľade vavrínovitých (Lauraceae). Škorica pochádza z Cejlónu. Dnes sa pestuje na plantážach v Indii, Indonézii, Číne a vo Vietname vo forme malých kríkov. V európskej kuchyni sa škorica využíva predovšetkým na dochutenie a dodanie vône sladkým pokrmom, tortám a múčnikom, používa sa do varených vín a punčov, pridáva sa do kompótov, kečupov a na dochutenie tradičnej rajčinovej omáčky. V ázijskej kuchyni má omnoho širšie využitie, pridáva sa do mnohých koreniacich zmesí, ale aj do strukovín, obilnín a pokrmov zo zeleniny.

ŠKORICA PRAVÁ CEJLÓNSKA Škorica z Cejlónu je najkvalitnejšou škoricou na svete. Má veľmi intenzívnu sladkú chuť a vôňu. Rozpoznáte ju jednoducho tak, že ju priamo ochutnáte. Zaručene na prvý pokus spoznáte rozdiel medzi cejlónskou škoricou a jej kolegyňou škoricou cassia, ktorá je lacnejšia a omnoho menej kvalitná. Škorica je vhodná snáď do všetkých druhov sladkých pokrmov – do raňajkových cereálií, jogurtov, pečiva, báboviek, koláčov, muffinov, ovocia a sladkých nápojov. Jablká a škorica sú ako orechy a med – výborne sa k sebe hodia. Kedykoľvek pečiete niečo s jablkami, nezabudnite, spolu s hrozienkami, pridať aj dostatočnú dávku škorice. Vôňa je neopísateľná. Podobnou vynikajúcou kombináciou sú slivky so škoricou. Škorica sa používa aj v slaných jedlách a to hlavne v kombinácii s cesnakom. Na Strednom Východe je populárnou prísadou do jedál z kuraťa, jahňacieho a rýb.

ŠKORICA CELÁ TYČINKY 40 cm (Cinnamomum cassia) Ku komerčne najvýznamnejším druhom škoricovníkov patria dva druhy. Škoricovník čínsky (Cinnamomum cassia), kde sa kôra získava z vetiev starších stromov. Je menej aromatická a tmavšie sfarbená. Ďalším druhom je škoricovník ceylonský (Cinnamomum verum), ktorý pochádza z Indie. V tomto prípade sa kôra získava z trojročných výhonkov. Oba druhy sú tropické dreviny z čeľade vavrínovitých (Lauraceae). Škorica pochádza z Cejlónu. Dnes sa pestuje na plantážach v Indii, Indonézii, Číne a vo Vietname vo forme malých kríkov. V európskej kuchyni sa škorica využíva predovšetkým na dochutenie a dodanie vône sladkým pokrmom, tortám a múčnikom, používa sa do varených vín a punčov, pridáva sa do kompótov, kečupov a na dochutenie tradičnej rajčinovej omáčky. Dlhé tyčinky sa často používajú ako adventná dekorácia. V ázijskej kuchyni má omnoho širšie využitie, pridáva sa do mnohých koreniacich zmesí, ale aj do strukovín, obilnín a pokrmov zo zeleniny.

ŠKORICA GRANULOVANÁ 2-3mm(Cinnamomum cassia) Ku komerčne najvýznamnejším druhom škoricovníkov patria dva druhy. Škoricovník čínsky (Cinnamomum cassia), kde sa kôra získava z vetiev starších stromov. Je menej aromatická a tmavšie sfarbená. Ďalším druhom je škoricovník ceylonský (Cinnamomum verum), ktorý pochádza z Indie. V tomto prípade sa kôra získava z trojročných výhonkov. Oba druhy sú tropické dreviny z čeľade vavrínovitých (Lauraceae). Škorica pochádza z Cejlónu. Dnes sa pestuje na plantážach v Indii, Indonézii, Číne a vo Vietname vo forme malých kríkov. V európskej kuchyni sa škorica využíva predovšetkým na dochutenie a dodanie vône sladkým pokrmom, tortám a múčnikom, používa sa do varených vín a punčov, pridáva sa do kompótov, kečupov a na dochutenie tradičnej rajčinovej omáčky. V ázijskej kuchyni má omnoho širšie využitie, pridáva sa do mnohých koreniacich zmesí, ale aj do strukovín, obilnín a pokrmov zo zeleniny.

ŠKORICA LÁMANÁ (Cinnamomum cassia) Ku komerčne najvýznamnejším druhom škoricovníkov patria dva druhy. Škoricovník čínsky (Cinnamomum cassia), kde sa kôra získava z vetiev starších stromov. Je menej aromatická a tmavšie sfarbená. Ďalším druhom je škoricovník ceylonský (Cinnamomum verum), ktorý pochádza z Indie. V tomto prípade sa kôra získava z trojročných výhonkov. Oba druhy sú tropické dreviny z čeľade vavrínovitých (Lauraceae). Škorica pochádza z Cejlónu. Dnes sa pestuje na plantážach v Indii, Indonézii, Číne a vo Vietname vo forme malých kríkov. V európskej kuchyni sa škorica využíva predovšetkým na dochutenie a dodanie vône sladkým pokrmom, tortám a múčnikom, používa sa do varených vín a punčov, pridáva sa do kompótov, kečupov a na dochutenie tradičnej rajčinovej omáčky. V ázijskej kuchyni má omnoho širšie využitie, pridáva sa do mnohých koreniacich zmesí, ale aj do strukovín, obilnín a pokrmov zo zeleniny.