Jednodruhové korenie

SATUREJKA (Satureja hortensis) Saturejka je jednoročná bylina dorastajúca do výšky až 50 cm. Má tmavozelené, kopijovité listy združené do párov, ktoré stoja proti sebe. Tvoria kompaktné kríčky s plstnatou stonkou. Kvety sú biele, ružové alebo fialové. Pochádza z východnej oblasti Mediteránu až po Irán. Dnes sa pestuje v celom Stredomorí, strednej Európe, západnej Ázii a Indii, ale aj v južnej Afrike a Severnej Amerike. Saturejka sa hodí na ochutenie mäsových a zeleninových pokrmov, do plniek, pridáva sa do údenin, jahňacieho a králičieho mäsa a zveriny, do štipľavých polievok a omáčok. Je výborná s rybami (úhor, amur, sumec, makrela). Je vhodná do pokrmov zo strukovín a hlúbovin.

SATUREJKA (Satureja hortensis) Saturejka je jednoročná bylina dorastajúca do výšky až 50 cm. Má tmavozelené, kopijovité listy združené do párov, ktoré stoja proti sebe. Tvoria kompaktné kríčky s plstnatou stonkou. Kvety sú biele, ružové alebo fialové. Pochádza z východnej oblasti Mediteránu až po Irán. Dnes sa pestuje v celom Stredomorí, strednej Európe, západnej Ázii a Indii, ale aj v južnej Afrike a Severnej Amerike. Saturejka sa hodí na ochutenie mäsových a zeleninových pokrmov, do plniek, pridáva sa do údenin, jahňacieho a králičieho mäsa a zveriny, do štipľavých polievok a omáčok. Je výborná s rybami (úhor, amur, sumec, makrela). Je vhodná do pokrmov zo strukovín a hlúbovin.

SEČUÁNSKE KORENIE CELÉ (Zanthoxylum piperitum) Nazýva sa tiež japonské korenie, čínske korenie alebo anízové korenie. Ide o krík z čeľade citrusových a ľutostivých (Rutaceae). Má nepárne sperené listy, ktoré sú husto popretkávané nádržkami so silicou a príjemne voňajú. Pochádza z Ázie, ale niektoré druhy sa vyskytujú aj v Afrike a Amerike. U nás je dostupné sečuánske korenie z Číny a Vietnamu. Využíva sa predovšetkým v ázijskej kuchyni na minútky z kuracieho a bravčového mäsa, hlavne kvôli svojej neštipľavej korenistej chuti. V Číne sa opraženým drveným sečúánskym korením korení zelený čaj.

SEČUÁNSKE KORENIE MLETÉ (Zanthoxylum piperitum) Nazýva sa tiež japonské korenie, čínske korenie alebo anízové korenie. Ide o krík z čeľade citrusových a ľutostivých (Rutaceae). Má nepárne sperené listy, ktoré sú husto popretkávané nádržkami so silicou a príjemne voňajú. Pochádza z Ázie, ale niektoré druhy sa vyskytujú aj v Afrike a Amerike. U nás je dostupné sečuánske korenie z Číny a Vietnamu. Využíva sa predovšetkým v ázijskej kuchyni na minútky z kuracieho a bravčového mäsa, hlavne kvôli svojej neštipľavej korenistej chuti. V Číne sa opraženým drveným sečúánskym korením korení zelený čaj.

SENOVKA GRÉCKA (Trigonella foenum-graecum) Senovka je aromatická rastlina z čeľade bôbovitých (Fabaceae), jej pravlasťou je juhovýchodná Európa a západná Ázia. Ide o kríkovitú bylinu, ktorá je vysoká asi 50 cm, s trojpočetnými listami a žltými bôbovitými kvetmi. Jej plodmi sú viacsemenné struky. Krátke opraženie zjemní chuť a vôňu semien, dodá príchuť orechov alebo praženého cukru, na prípravu pasty zo semien je nutné semená najskôr namočiť na niekoľko hodín. Semená sa používajú do indickej nakladanej zeleniny a chutney, do juhoindickej mletej zmesi sambhar a do bengálskej panch phoron. Senovka je vhodná na šošovicu.

SENOVKA GRÉCKA MLETÁ (Trigonella foenum-graecum) Senovka je aromatická rastlina z čeľade bôbovitých (Fabaceae), jej pravlasťou je juhovýchodná Európa a západná Ázia. Ide o kríkovitú bylinu, ktorá je vysoká asi 50 cm, s trojpočetnými listami a žltými bôbovitými kvetmi. Jej plodmi sú viacsemenné struky. Krátke opraženie zjemní chuť a vôňu semien, dodá príchuť orechov alebo praženého cukru, na prípravu pasty zo semien je nutné semená najskôr namočiť na niekoľko hodín. Semená sa používajú do indickej nakladanej zeleniny a chutney, do juhoindickej mletej zmesi sambhar a do bengálskej panch phoron. Senovka je vhodná na šošovicu.

STÉVIA CUKROVÁ (Stevia rebaudiana) Stévia cukrová, nazývaná tiež stévia sladká, sladká tráva, medové lístky, je bielo kvitnúca svetlomilná tropická rastlina z čeľade astrovité. Pôvodnou oblasťou výskytu sú tropické a subtropické oblasti Južnej a Strednej Ameriky. Je oceňovaná kvôli jej liečivým účinkom a hlavne kvôli vysokej sladivosti. Stévia sa používa predovšetkým ako náhrada cukru, ale vo vyššej koncentrácii môže mať chuť podobnú sladkému drievku. Stévia, ako sladidlo, je menej kalorická ako cukor, neprispieva k tvorbe zubného kazu a je vhodná aj pre diabetikov. V novembri 2011 bola stévia Európskou úniou schválená ako prídavná látka do potravín s označením E 960. Očakávalo sa, že toto rozhodnutie môže mať výrazný dopad na trh s cukrom a sladidlami. Ako prví využívali rastlinu kmene známe ako Guaraní v Paraguaji a Brazílii.

SUMACH GARBIARSKY - SUMAH (Rhus coriaria) Ide o drevinu z čeľade kešovitých (Anacardiaceae). Nízky strom alebo krík, má nepárne sperené listy zložené z podlhovastých zubatých lístkov, plodom je kôstkovica. Divoko rastúci krík pochádza z oblasti Stredozemného mora. Dnes je hojne rozšírený v Libanone, Turecku a Sýrii. Sumah má mierne kyselú chuť, preto sa používa ako náhrada octu, citrónu alebo tamarindu. Je veľmi obľúbeným korením v libanonskej, sýrskej a tureckej kuchyni. Je vhodný do jogurtových dipov, šalátov, obilnín a ryže, ale aj na kuracie mäso, ryby, kebab a do rôznych vývarov.

ŠAFRAN SIATY (Crocus sativus) Šafran sú sušené stigmy šafranu siateho, ktorý kvitne od septembra do októbra fialovými kvetmi. Behom 6 dní trvania kvitnutia sa stigmy ručne odstrihávajú a neskôr sušia, pričom strácajú 80% svojej hmotnosti. Na 500g šafranového korenia je potrebných 300 000 až 400 000 stigiem. To vysvetľuje prečo je šafran najdrahšie korenie sveta. V kuchyni sa využíva do pokrmov ako paella, rizoto, do rybích polievok, na jahňacie a kuracie mäso. Farbí pečivo, koláče a podobne. Je dobrý s mrkvou, špargľou, hubami, pórom, tekvicou a špenátom.

ŠALVIA LEKÁRSKA (Salvia officinalis) Šalvia je stálezelená bylina z čeľade hluchavkovitých (Lamiaceae). Dorastá až do výšky 80 cm, má šedozelené oválne ľahko ochlpené listy. V júli kvitne svetlomodrými až fialovými kvetmi. Pochádza zo severu Stredomoria. Dnes je rozšírená od strednej Európy až po Malú Áziu. Šalvia pomáha tráviť mastné pokrmy z bravčového mäsa, husí, pečení a kačíc, používa sa do paštét, plniek a marinád, je vhodná k rybám, teľaciemu a jahňaciemu mäsu, do mletého mäsa a klobás. Zo šalvie sa tiež vyrába maslo a ocot.

ŠALVIA LEKÁRSKA (Salvia officinalis) Šalvia je stálezelená bylina z čeľade hluchavkovitých (Lamiaceae). Dorastá až do výšky 80 cm, má šedozelené oválne ľahko ochlpené listy. V júli kvitne svetlomodrými až fialovými kvetmi. Pochádza zo severu Stredomoria. Dnes je rozšírená od strednej Európy až po Malú Áziu. Šalvia pomáha tráviť mastné pokrmy z bravčového mäsa, husí, pečení a kačíc, používa sa do paštét, plniek a marinád, je vhodná k rybám, teľaciemu a jahňaciemu mäsu, do mletého mäsa a klobás. Zo šalvie sa tiež vyrába maslo a ocot.

ŠÍPKA OPLODIE (Cynosbati fructus) Šípka je zbavená semien, oplodie doporučujeme pred prípravou zveriny namočiť na 1-2 hodiny. Používa sa na prípravu odvarov a čajov.