Quinoa čierna

QUINOA ČIERNA

Mrlík čílsky je jednoročná bylina, ktorá býva v priemere vysoká od 1 do 2 metrov v závislosti na prostredí a genotype. Ide o veľmi variabilný druh. Stonky sú vzpriamené, rozvetvené alebo nevetvené. Farby širokých, členitých listov sú premenlivé. Keď je rastlina mladá sú zelené, neskôr s dozrievaním sa menia na žlté, červené až fialové. Je rovnako tetraploidný ako blízky príbuzný Chenopodium berlandieri pestovaný hlavne v Mexiku. Hlavný drevený koreň rastie do hĺbky, postranné korene rastú horizontálne a tvoria rozvetvený system, ktorý pomáha rastline odolať suchu.

Kvety možu byť obojpohlavné, ale aj samčie alebo samičie, sú opeľované vetrom. Zhluky kvetov v klbkách sú usporiadané do strapcovitových kvetenstiev. Tyčinky majú krátke nitky s peľnicami, čnelka má dve alebo tri blizny.

Plodom je nažka obalená okvetím. Semeno je oblé, z dvoch strán spološtené, veľké 1 až 2,6 mm, môže mať čiernu, hnedú, fialovú, červenú, oranžovú alebo žltú farbu, ktorú spôsobuje živicový povlak s horkými saponínmi, ktoré sa musia pred konzumáciou odstrániť mechanicky (brúsením) alebo chemicky (namáčaním), následne sú semená biele. Semená pokusne vyšľachtených odrôd, bez horkých saponínov, boli ešte pred dozretím vyzobané vtákmi. Embryo semena tvorí 60% objemu a to má za následok vyšší obsah bielkovín mrlíku čílskeho v porovnaní s obilnými zrnami. Semená nemajú obdobie vegetačného kľudu a môžu klíčiť ihneď. V prípade, že nie sú ideálne podmienky na klíčnie, zostanú v pôde a vyklíčia o 2 až 3 roky.

Ide o veľmi prispôsobivý druh, rastie od rovníkových oblastí až po Chile ( od 8° severnej šírky po 30° južnej šírky) a takmer od hladiny mora až do nadmorskej výšky 4000 m. Kultivary sú vyšľachtené s veľmi rozdielnou dobou rastu – 90 až 220 dní od zasadenia až po zber. Kvitne od mája do októbra, zber prebieha počas júla a augusta. Ide o krátkodennú rastlinu, počas kratšieho dňa kvitne skôr. Mrlík čílsky je možné pestovať aj v podmienkach, v ktorých obilniny už neplodia dostatočne.
Počas rastu sa konzumujú čerstvé listy v rôznych šalátoch, vo väčšine sa využívajú hlavne zrelé semená. Melie sa z nich múka, ktorá má v spojení s obilnou alebo kukuričnou múkou výborné vlastnosti a je vhodná na pečenie chleba a rôznych keksov. Celé semená sa používajú na uvarenie kaší, zahustenie polievok, na výrobu cereálií a tiež sa z nich pripravuje pálenka “chica”.
Múka z mrlíku čílskeho neobsahuje lepok, je vhodná pre celiakov. Semená sú dobrým zdrojom niektorých vitamínov – tiamínu, riboflavínu, kyseliny listovej, beta-karoténu, alfa-tokoferolu a vitamínu C, obsahujú 60% škrobu, 23% esenciálnych bielkovín, 5% sacharidov, 4 až 9% tuku, ich energetická hodnota je 374 kcal/1566 kJ na 100 g.

V dnešnej dobe je mrlík čílsky cenený hlavne kvôli vysokej nutričnej hodnote a OSN ho klasifikovala ako jednu z plodín obsahujúcu veľmi vysoké percento bielkovín. NASA ho zaradila ako vhodnú plodinu do výskumného programu, ktorého výsledky by umožnili podporovať a udržať ľudský život behom dlhých vesmírnych letov riadených človekom. Rovnako je jednou z plodín zaradenou do programu Fair Trade, ktorý okrem iného garantuje spravodlivú cenú pokrývajúcu náklady na produkciu a životné potreby.